Kontaktné údaje
- info@ipesoft.com
- +421 907 703 854
- Obchodná 9076/3D
010 08 Žilina
Slovensko
© Copyright IPESOFT 2023
Komunikačný protokol IEC 101 je určený na zber telemetrických dát a riadenie v energetike. Používa sa na komunikáciu medzi dvoma systémami prepojenými permanentným dátovým okruhom (sériovou linkou). V našich zemepisných šírkach je pomerne rozšírený - napr. na riadenie výroby elektrickej energie a rozvodní Slovenským elektroenergetickým dispečingom (SED) . Tento článok sa venuje popisu jeho základných vlastností.
Varovanie: popis protokolu IEC 101 môže laikom spôsobiť nevoľnosť a bolenie hlavy. V prípade, že podobné príznaky na sebe spozorujete, odporúčam prestať čítať :-)
Protokol IEC 101 sa plným menom nazýva IEC 60870-5-101 a patrí do rodiny štandardov IEC 60870-5 určených pre zber telemetrických údajov a vzdialené riadenie v SCADA systémoch. V slovenskej norme boli tieto štandardy prevzaté ako STN EN 60870-5.
Rodina štandardov obsahuje niekoľko základných dokumentov:
Tieto štandardý sú používané sprievodnými normami:
Výhodou takéhoto modulárneho členenia štandardov je možnosť ich opätovného použitia. Napríklad IEC60870-5-101 sa odvoláva na IEC 60870-5-1, 2, 3, 4. Štandard pre TCP komunikáciu IEC 60870-5-104 (námet na nezávislý článok) využíva časti IEC 60870-5-5 a používa formáty správ definované v IEC 60870-5-101.
Predtým, ako sa pustíme do protokolu IEC 101, musíme stručne prejsť základné normy, ktoré tento protokol využíva. Poďme na to.
IEC 60870-5-1 definuje triedy I1, I2 a I3 pre integritu dát (odvodené od pravdepodobnosti reziduálnej chyby, t.j. chyby neodhalenej mechanizmami protokolu ako parita a CRC), špecifikuje zodpovednosti fyzickej a linkovej vrstvy a definuje triedy služieb poskytovaných linkovou vrstvou. Ďalej definuje triedy formátov správ:
Tieto triedy formátov správ majú rôzne úrovne efektivity prenosu dát a rôzne pravdepodobnosti reziduálnej chyby - vlastnosti dôležité pre pomalé sériové trasy s vysokou chybovosťou, charakteristické pre technológiu minulého tisícročia (IEC 60870-5-1 je z roku 1990). Podľa normy sa formáty triedy FT1.1 využíva na cyklické obvolávanie v systémoch s nízkymi nárokami na integritu dát, triedy FT1.2 a FT2 v systémoch so zvýšenými a FT3 v systémoch s mimoriadnymi požiadavkami na integritu dát.
IEC 60870-5-2 detailne špecifikuje jednotlivé polia definovaných formátov správ F1.1 až F3.
Obr 1: správy formátu FT1.2 (ktorý používa IEC 101)
s variabilnou dĺžku, fixnou dĺžkou a jednoznakové potvrdenie
Ďalej špecifikuje jednotlivé linkové služby (servisné primitívy):
Obr 2: servisné primitívy a správy pre základné linkové služby
V tomto kontexte norma definuje primárnu a sekundárnu stanicu.
Primárna stanica je tá, ktorá je aktívna (iniciuje komunikáciu, na obr. 2 vľavo). Sekundárna stanica reaguje (prijíma požiadavky od primárnej a prípadne na ne odpovedá).
Ďalej norma definuje nebalancovanú komunikáciu, v ktorej master stanica, t.j. SCADA systém, dotazuje podriadené podstanice. Master stanica je zároveň primárna stanica a iniciuje komunikáciu. V rámci nebalancovanej komunikácie je definovaný obsah riadiaceho poľa (control field), ktoré obsahujeinformáciu o odosielateľovi (primary/secondary), bit riešiaci duplicitné a stratené správy a 4-bitové číslo charakterizujúce službu linkovej vrstvy (napr. užívateľské dáta, reset linky, reset užívateľského procesu, žiadosť o užívateľské dáta triedy 1 a 2).
Pri balancovanej komunikácii môže každá stanica iniciovať prenos dát. Keďže každá stanica funguje zárovň ako primárna aj sekundárna, norma ich nazýva kombinované stanice. Na rozdiel od nebalancovanej komunikácie obe kombinované stanice môžu posielať dáta simultánne.
Štandard IEC 60870-5-3 definuje takzvaný EPA model komunikácie (enhanced performance architecture), ktorý na rozdiel od štandardného 7-vrstvového ISO modelu má iba tri vrstvy (s cieľom zrýchliť a zjednodušiť komunikáciu).
Obr 3: porovnanie ISO a EPA modelov komunikácie
Ďalej je definovaný pojem ASDU (Application Service Data Unit) – všetky užívateľské dáta sú pri prenose „zabalené“ do ASDU – reprezentujúcej najvyššiu, tretiu vrstvu (aplikačnú). Táto je následne na linkovej vrstve „zabalená“ do LSDU (Link Service Data Unit) a po pridaní LPCI (Link Protocol Control Information) je poslaná na fyzickú vrstvu.
Obr 4: vzťahy medzi dátovými jednotkami (Data Units) komunikačných vrstiev
Akú má štruktúru ASDU? Obsahuje Data unit identifier - identifikátor dátovej jednotky (voliteľný), jeden alebo viac informačných objektov a spoločnú časovú značku (opät voliteľnú).
Obr 5: štruktúra ASDU
Identifikátor dátovej jednotky obsahuje povinne identifikátor typu a voliteľne ďalšie polia: dĺžka ASDU, kvalifikátor variabilnej štruktúry (VSQ), príčinu poslania (COT) a spoločnú adresu ASDU. Dôvodom voliteľnosti jednotlivých polí je možnosť ich použitia alebo vynechania v štandardoch, ktoré použivajú IEC 60870-5-3.
Obr 6: štruktúra identifikátora dátovej jednotky
Informačný objekt sa skladá z identifikátora (typ objektu + adresa), sady informačných elementov a časovej značky. Všetky polia sú pritom voliteľné.
Obr 7: štruktúra informačného objektu
Aby sa čitateľ nezamotal v postupných dekompozíciach, norma obsahuje prehľadnejšiu tabuľku uvádzajúcu celú štruktúru ASDU:
Obr 8: dekompozícia ASDU na jednotlivé komponenty a elementy
Táto norma definuje základné dátové typy (unsigned integer, integer, unsigned fixed point, fixed point, real, bitstring) a ich binárnu reprezentáciu (v prípade integer hodnôt aj BCD reprezentáciu) používanú na kódovanie informačných elementov. Napríklad pre typ unsigned integer sa definuje reprezentácia rôznych príkazov typu zapni/vypni , vyššie/nižšie a hodnôt typu dvojstav alebo „jeden bit z ôsmich“.
Obr 9: príklady definícií reprezentácie rôznych informačných elementov.
Vyššie bity sú definované až v normách, ktoré túto používajú (IEC 101, 104).
Ďalej sa definujú reprezentácie rôznych ukazovateľov kvality (Quality Descriptor) používaných v ASDU. Norma definuje príznaky:
a niekoľko formátov časových značiek:
Obr 10: najobsiahlejšia definícia 56-bitového času používaná aj IEC 101
IEC 101 využíva aj skrátenú formu 56-bitového času, ktorá obsahuje iba prvé 3 bajty (milisekundy až minúty a príznak Invalid - IV). Skrátenie povoľuje poznámka pod nákresom v Obr 10.
Toto boli - s výnimkou 60870-5-5 - všetky základné normy používané IEC 101. K samotnej norme IEC 101 a jej detailom sa dostaneme o týždeň.
16.10.2017, Ing. Peter Humaj, www.ipesoft.com